Už mesiac som šťastným, nešťastným, frustrovaným aj nadšeným majiteľom objektívu Sigma 50-100/1.8. Pomocou adaptéra Sigma MC-11 ho môžem plnohodnotne používať na telách Sony a6500, a6300 a a6000. Ako som však naznačil, náš vzťah je búrlivý.

Rozsah

Výhodou objektívu je, že nahradí viacero pevných objektívov. Napr. veľmi dobrý a dostupný Sony E 50/1.8, alebo ďalšie päťdesiatky pre fullframe (Sony FE 50/1.8, Zeiss FE 55/1.8, Samyang/Rokinon FE 50/1.4). Ďalej veľmi dostupnú, ale trochu tmavšiu Sigmu 60/2.8. Potom FF Zeiss Batis 85/1.8, ktorý stojí toľko ako testovaná Sigma 50-100/1.8. Nakoniec Sony G-Master 85/1.4, ktorý stojí ako dve Sigmy.

Veľkosť a hmotnosť

Samotný objektív nevyzerá až taký veľký. Ale po nasadení adaptéra MC-11 a slnečnej clony už vyzerá naozaj úctyhodne. Určite kontrastuje s maličkým telom rady a6x00, no mne takýto technologický dizajn vyhovuje. Je to o zvyku a osobných preferenciách.

Objektív je veľmi ťažký. Keďže som bol doteraz zvyknutý na objektívy Sony, ktoré mali tak 200-300 gramov, tak tento “macek” mi zo začiatku dal riadne zabrať. Váži jeden a pol kilogramu. Prvé dva dni ma pobolievalo zápästie ľavej ruky, ktorou som ho podopieral. Potom to ustalo, ale pri hodinovom nosení ma bolela celá ruka až od ramena. Aj toto ustalo po troch týždňoch a odvtedy si ho už ani nevšímam. Grip na a6500 je veľmi dobrý, s držaním a nosením nie je problém. Pri plastovej a6000 by som sa asi obával, či sa neurvú držiaky popruhu alebo celý horný panel, do ktorého sú ukotvené :). Ale a6300 a a6500 sú kovové a majú posilnený bajonet, takže sú vhodnejšie.

Príslušenstvo

Objektív je dodávaný v peknom polstrovanom púzdre. Oproti kartónu a bublinkovej fólii iných výrobcov je to bonus. Samozrejmosťou sú predná a zadná krytka, ako aj slnečná clona. Rovnaký štandard má aj Sony. Píšem to preto, lebo len nedávno som zistil, že u niektorých nemenovaných veľkých značiek sa za slnečnú clonu pripláca.

Neoddeliteľnou súčasťou objektívu je prstenec s držiakom na statív. Ten sa dá otáčať o 360°, pričom príjemne zacvakuje v polohách 0, 90, 180 a 270°. V ľubovoľnej polohe sa dá zaistiť pritiahnutím skrutky. Problém je, že v každej polohe aspoň trochu zavadzia. Keď je držiak úplne dole, tlačí vám do dlane. Keď je vytočený doľava, bráni točeniu zoomovacieho prstenca. Keď je držiak hore, uťahovacia skrutka je šikmo dole a tlačí na prsty. Keď je zas napravo, skrutka tlačí do dlane. Napriek tomu všetkému som si na to rýchlo zvykol. Ruka po chvíľke držania takej hmotnosti prestáva cítiť, takže vám nejaký hranatý držiak alebo uťahovacia skrutka vôbec nevadí :). Ale nie, skôr si to drobné nepohodlie prestanete všímať kvôli úchvatnému obrazu, ktorý sa premieta na váš displej alebo do hľadáčika. Všetko ostatné vtedy prestáva existovať. Zaujímavé je, že hoci Sigma je na svoj prstenec hrdá a vychvaľuje ho ako veľmi praktický a premyslený, všetci recenzenti by ho najradšej ihneď odmontovali :).

Ovládanie

Zoomovací prstenec je užší a je bližšie pri tele fotoaparátu. Otáča sa ním pekne plynule, ale ťažko, preťažko. Väzba je na rozdiel od objektívov Sony mechanická a máme tu dorazy pre minimálne a maximálne priblíženie.

Ostriaci prstenec je široký a je dosť ďaleko. Tiež má mechanickú väzbu, ale točí sa ním ľahšie. Je spriahnutý so stupnicou, na ktorej sa zobrazuje vzdialenosť k zaostrenému subjektu v stopách a metroch. Vyzerá to cool, na Sony také nemáme (Batis má dispej, na ktorom sa stupnica zobrazuje) :). Prstencom sa dá točiť aj keď točí motor, netreba sa báť odpálenia, ako pri starších, menej user-friendly objektívoch.

Na objektíve je ešte mechanický prepínač AF/MF, ktorý sa prepína dosť ťažko (vzhľadom k ovládacím prvkom na fotoaparáte).

Stabilizácia

Objektív nie je stabilizovaný. Pri použití na tele a6500 to však nevadí, pretože tá má stabilizovaný čip. Výrobca udáva účinok “až 5 EV”. Ja som si urobil vlastný test a na ohnisku 100 mm som pri čase 1/40 s udržal 9 z 10 fotiek. Pri 1/25 s už len 5 a pri 1/10 len 3. Fotil som však “len” cez displej a veľmi som sa nesnažil. Išlo mi o praktický test, nie o extrém so zadržiavaním dychu, spomalením krvného obehu a podobne :).

Optická kvalita

Po optickej stránke je objektív ohromný. Spektakulárny! Ostrosť, farby, kontrast, všetko je lepšie ako pri ostatných APS-C E-mount objektívoch. Výhodou je, že pokrýva rozsah 50 – 100 mm a v tomto rozsahu má konštantné vlastnosti. Pri pevných objektívoch sa objavujú drobné odchýlky: jeden farbí viac na modro, iný do fialova či zelena, jeden je ostrejší, druhý treba viac doostrovať, jeden má výborný kontrast aj saturáciu, pri inom treba trochu “pripepriť”. U Sigmy toto všetko odpadá, takže urýchľuje postproces. Sigma sa naozaj vyhrala, aberácie sú potlačené, dobré vlastnosti zachované, a to aj napriek tomu, že objektív je zoomovacej konštrukcie a obsahuje 21 šošoviek. Určite mnohých zaujíma bokeh. Je príjemný, maslový, bokehové gule sú plné, nie cibuľovité.

Autofocus

S autofocusom je to trochu komplikované. Nejde o presnosť, tá je na bezzrkadlovke výborná, (nemáme tu problémy s front alebo backfocusom). Ide o rýchlosť ostrenia. Myslím si však, že za to nemôže objektív ani fotoaparát, ale adaptér MC-11. Ten totiž nahradí firmvér objektívu a úplne nad ním prevezme kontrolu. Navyše, objektív funguje na kolegovej zrkadlovke úplne vzorovo.

Podľa Sigmy by v režime AF-S mal objektív ostriť bleskurýchle a režim AF-C nie je (úplne) kompatibilný. V praxi je však opak pravdou. V režime AF-S je objektív takmer nepoužiteľný. Priemerná doba zaostrenia je podľa mojich meraní 0,7 sekundy, ale objektív veľmi často “huntuje”. Niekedy prejde celý rozsah viackrát, ale nakoniec zaostrí správne (napr. po 2-3 sekundach). Niekedy sa vzdá. Niekedy pomaličky prejde celý rozsah a potom rýchlo skočí na správne miesto. Akoby si nebol celkom istý a je príliš opatrný. Zdá sa mi, že v tomto režime využíva len kontrastné ostrenie (väčšinou sa objavujú veľké zelené obdĺžniky, veľmi zriedka malé zelené štvorčeky) a nízku rýchlosť motora. Divné je aj to, že hoci sa opakovane snažím zaostriť na ten istý subjekt, objektív to akoby nevedel a znovu chodí tam a späť, aby nakoniec skončil na tom istom mieste.

V režime AF-C je objektív celkom dobrý, hoci tento režim údajne nefunguje správne. Väčšinou stihne zaostriť za cca. 0,3 sekundy (natívny E-mount za cca. 0,2 sekundy), ale občas si tiež pekne “pohuntuje”. Občas sa hýbe – alebo priam skáče – tak rýchlo, až cítim spätný ráz v rukách. A občas si dá pomalú prechádzku, no nakoniec zaostrí (stále sa zobrazia malé zelené štvorčeky). Niekedy to trvá 2 – 3 sekundy a stane sa to viackrát za pár minút, inokedy aj hodinu funguje výborne. Zistil som, že svetlo na to vplyv nemá, chová sa rovnako za dobrého aj slabého svetla. Pri pokuse zaostriť na ten istý subjekt sa už motor nehýbe, vie, že je na správnom mieste. To podporuje teóriu, že v tomto režime využíva fázové ostrenie (pritom a6000 funguje rovnako dobre ako a6300 a a6500).

Mimochodom, tento objektív má ultrazvukový motor a oproti lineárnym v objektívoch Sony je ostrenie trochu hlučné. Sigma uvádza, že motor je veľmi tichý a v porovnaní so staršími objektívmi s bežným motorom naozaj je. Rozdiel je v tom, že objektívy Sony nepoučuť vôbec. U tejto Sigmy je v tichu počuť, ako sa vo vnútri posúvajú veľké a ťažké elementy (trenie). Pri doraze počuť, ako na seba narazia mechanické časti. Pri sledovaní objektu (v režime AF-C) si objektív pradie, naozaj je to zvuk podobný pradeniu mačky. Pri bežnej konverzácii sa tento hluk stratí ale pri úplnom tichu ho počuť.

Aby som to zhrnul, rýchlosť autofocusu je trochu nepredvídateľná a pre vážnú a dynamickú reportáž nedostatočná. Na portréty alebo statické scény to postačuje. Obrátil som sa s tým na Sigmu. Sigma USA ma veľmi slušne a asertívne odbila s tým, že sa mám obrátiť na lokálneho zástupcu. Najbližší zástupca (distribútor)  je v ČR a už pár týždňov čakám na ich vyjadrenie. Zatiaľ vraj podobný problém neevidujú a musia sa obrátiť na Japonsko. Som optimista a dúfam, že do pár týždňov alebo mesiacov vydajú nový firmvér, v ktorom sa správanie autofocusu zlepší. Až potom to bude naozaj fantastická zostava aj na svadobnú reportáž.

Praktické skúsenosti

Prvou skúsenosťou bolo nahratie nového firmvéru pre adaptér MC-11 (po zakúpení mal verziu 1.01). Ten je vybavený USB portom, ale nie štandardným. Nasťastie Sigma k nemu dodáva vlastný kábel. Po pripojení a spustení programu SIGMA Optimization Pro sa nainštalovala nová verzia (1.03), ktorá okrem iného urýchlila štart systému tým, že objektív po zapnutí neprechádza celý zaostrovací rozsah. Ostrenie sa však nezlepšilo.

Prvou fotografickou skúsenosťou bolo fotenie v tmavom kostole, navyše išlo o rorátnu omšu, teda potme, pri sviečkach a s len minimálnym umelým osvetlením. Bolo to hneď v prvý deň, ako mi objektív dorazil. Trochu som zápasil s hmotnosťou, ale fotky vyšli pekne. Keďže účinok stabilizácie som ešte nemal otestovaný, používal som väčšinou čas 1/80s. Teraz už viem, že bezpečne by sa dalo ísť na 1/50 alebo 1/40. Objektív ostril aj v takej tme prekvapujúco spoľahlivo a veľmi presne.

Druhou skúškou bolo fotenie môjho ultrazlatého syna pri prechádzke. Prechádzali sme sa po chodníku a ja som testoval sledovanie objektu. Kým bol vzialený viac ako 4 metre, sledovanie bolo v poriadku. Keď sa priblížil bližšie, už to nebolo ono. Rovina ostrosti zaostávala o pár centimetrov vzadu, teda objektív nestíhal preostrovať. Výsledkom bola frustrácia a poučenie, že na momentky v pohybe to ešte nie je. Napriek tomu, keď sa zaostriť podarí, výsledok stojí za to.

Treťou skúsenosťou bolo fotenie mesačného bábätka. Bolo to narýchlo, všetko improvizované. Vďaka dlhému ohnisku a clone f/1.8 sme sa dokázali zbaviť pozadia a zvýrazniť len bábätko. To nám nechcelo spať, ale aspoň sme mali príležitosť zachytiť jeho oči, pohľad a interakciu s rodičmi.

Ďalšou skúsenosťou bolo portétovanie pri -15°C, pocitovo -28°C. Zostava fungovala bez problému, batéria držala, displej nebol vôbec spomalený, jedine zoomovací prstenec kládol väčší odpor ako bežne. Zistil som, že funkcia zaostrovania na oko (Eye-AF) funguje stopercentne spoľahlivo a vlastne sa tak pracuje omnoho jednoduchšie ako pri použití pevného zaostrovacieho bodu. Pri ohnisku 100 mm a clone f/1.8 pohyb subjektu o 1 centimeter spôsobí neostrosť. Navyše s pevným bodom je ťažšie sa trafiť presne na oko. Občas to zaostrí na obočie, občas na mihalnice, občas na nos. Pri Eye-Af fotoaparát nájde najbližšie oko a trvalo ho sleduje. Záber môžem prekomponovať, vzdialenosť medzi fotografom a subjektom sa môže meniť (nie príliš rýchlo) a oko bude stále správne zaostrené. Úplne stále. Neveril som, že to môže fungovať až tak dobre.

Zatiaľ poslednou skúsenosťou bolo fotenie rodinky s dvomi ďeťmi. Väčšina fotiek sú autentické momentky a úspešnosť zaostrenia sa blížila 100%. Odpad kvôli zaostreniu bol minimálny. Je pravda, že tu som clonil na f/2.5 až f/2.8, ale pravdupovediac som nečakal také dobré výsledky. Pri tomto fotení som fotil len v režime AF-C a asi za hodinu a pol objektív “nehuntoval” ani raz, vôbec neváhal, ostril rýchlo a presne. Len keby tak fungoval stále, keby sa naň dalo viac spoľahnúť.

Záver

Hoci prvé dni som uvažoval o vrátení objektívu aj adaptéra, po mesiaci som si zostavu veľmi obľúbil. Ak Sigma vylepší rýchlosť zaostrovania, bude to úplne vynikajúca zostava. Možno ju rozšírim aj o Sigmu 18-35/1.8. Tá sa podľa všetkého chová o trochu lepšie ako 50-100, ale kým sa rýchlosť ostrenia nepriblíži natívnym E-mount objektívom, nezbavím sa ani tých.

Trochu na škodu je komunikácia so Sigmou. Tá ma podelené regióny a vy môžete komunikovať len so svojím zástupcom. Keď ten nie je odborníkom na konkrétny produkt alebo jeho správanie, on kontaktuje centrálu a pretlmočí im váš problém, resp. to, ako ho pochopil on. Podľa toho, čo som našiel na rôznych fórach, je nás viac, ktorí máme so Sigmou problémy. Zrkadlovkárov trápi front a backfocus aj po kalibrácii. Ďalších trápi, že v niektorých režimoch sa clona správa veľmi zvláštne, pri kontinuálnom fotení sa mení expozícia, po pripojení určitého blesku celý fotoaparát zmrzne a podobne. 

Článok budem aktualizovať, keď sa dozviem niečo nové. 

Aktualizácia č. 1

Už je to mesiac, čo sa mi nikto zo Sigmy neozýva. Naposledy sme boli v kontakte 3. januára 2017. Vtedy mi pán napísal, že potrebuje kontaktovať servis, aby som pár dní počkal. Pod pojom pár dní som si predstavil 3-4. Nič sa nedialo, tak som sa po 9 dňoch pripomenul (12. januára). Žiadna odpoveď. O dva týždne (26. januára) som sa pripomenul znova a už s tým, že ako zákazník Sigmy nie som veľmi spokojný s tým ako (ne)komunikujú. Ide o to, či mám objektív/adaptér reklamovať alebo vrátiť alebo čakať na firmvér. Teda – ako ma sklamala Sigma USA na začiatku, teraz už aj zástupcovia na Slovensku a v Česku (spoločnosť Hama). Tovar som kúpil, zaplatil, nemá vlastnosti popisované na webe a v brožúre, ale nik sa so mnou viac nechce baviť.

Aktualizácia č. 2

Konečne sa to trochu posunulo. Keďže slovenský ani český distribútor so mnou nekomunikuje už dva mesiace, obrátil som sa priamo na Japonsko. Japonci odpovedali o pár dní s tým, že ich technik situáciu preveril a potvrdzuje problémy, ktoré popisujem. Ubezpečili ma, že na tom budú pracovať veľmi tvrdo a že mám trpezlivo očakávať nový firmvér pre adaptér alebo objektív. Žiaľ, nemohli špecifikovať, či to bude vecou dní, týždňov alebo mesiacov (hádam nie rokov :)).